Data Act 2023/2854 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2023/2854 SK cercato: 'v zmysle' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl

expand index v zmysle:

8 Článok 2 Vymedzenie pojmov

1 Článok 7 Rozsah povinností týkajúcich sa zdieľania údajov medzi podnikom a spotrebiteľom a medzi podnikmi

1 Článok 8 Podmienky, za ktorých držitelia údajov sprístupňujú údaje príjemcom údajov

2 Článok 11 Technické ochranné opatrenia týkajúce sa neoprávneného používania alebo zverejnenia údajov

1 Článok 13 Neprijateľné zmluvné podmienky jednostranne uložené druhému podniku

1 Článok 15 Výnimočná potreba použiť údaje

1 Článok 17 Žiadosti o sprístupnenie údajov

1 Článok 46 Postup výboru

whereas v zmysle:

definitions:

cloud tag:

and the number of total unique words without stopwords is: 1452

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„údaje“ sú všetky digitálne formy aktov, skutočností alebo informácií a všetky kompilácie takých aktov, skutočností alebo informácií, a to aj v podobe zvukových, vizuálnych alebo audiovizuálnych nahrávok;

2.	„metaúdaje“ sú štruktúrovaný opis obsahu alebo použitia údajov uľahčujúci nájdenie a využívanie týchto údajov;

3.	„osobné údaje“ sú osobné údaje v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

4.	„iné ako osobné údaje“ sú údaje iné ako osobné údaje;

„pripojený produkt“ je predmet, ktorý slúži na získavanie, vytváranie alebo zber údajov týkajúcich sa jeho používania alebo prostredia, ktorý je schopný prenášať údaje z produktu prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, fyzického pripojenia alebo prístupu zo zariadení a ktorého hlavnou funkciou nie je ukladanie, spracúvanie ani prenos údajov v mene inej strany, než je používateľ;

„súvisiaca služba“ je digitálna služba iná ako elektronická komunikačná služba vrátane softvéru, ktorá je spojená s produktom v čase nákupu, nájmu alebo lízingu tak, že pripojený produkt by bez nej nemohol vykonávať jednu alebo viaceré svoje funkcie, alebo ktorú následne výrobca alebo tretia strana pripoja k produktu s cieľom doplniť, aktualizovať alebo prispôsobiť funkcie pripojeného produktu;

„spracúvanie“ je každá operácia alebo súbor operácií s údajmi alebo súbormi údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami;

„služba spracúvania údajov“ je digitálna služba, ktorá je poskytovaná zákazníkovi a ktorá umožňuje všadeprítomný a na požiadanie poskytovaný sieťový prístup k zdieľanému súboru konfigurovateľných, škálovateľných a pružných výpočtových zdrojov centralizovanej, distribuovanej alebo vysoko distribuovanej povahy, ktorú možno rýchlo vyhradiť a uvoľniť s minimálnym úsilím o riadenie alebo interakciu s poskytovateľom služieb;

9.	„rovnaký typ služby“ je súbor služieb spracúvania údajov so spoločným hlavným cieľom, modelom služieb spracúvania údajov a hlavnými funkciami;

10.	„služba sprostredkovania údajov“ je služba sprostredkovania údajov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 11 nariadenia (EÚ) 2022/868;

11.	„dotknutá osoba“ je dotknutá osoba uvedená v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

12.	„používateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vlastní pripojený produkt alebo na ktorú boli zmluvne prevedené dočasné práva na používanie tohto pripojeného produktu alebo ktorá prijíma súvisiace služby;

13.

„držiteľ údajov“ je fyzická alebo právnická alebo fyzická osoba, ktorá má v súlade s týmto nariadením, uplatniteľným právom Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi prijatými v súlade s právom Únie, právo alebo povinnosť používať a sprístupňovať údaje, a v prípade, že je to zmluvne dohodnuté, aj údaje z produktu alebo údaje zo súvisiacej služby, ktoré získala alebo vytvorila počas poskytovania súvisiacej služby;

14.

„príjemca údajov“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá koná na účely týkajúce sa jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, iná ako používateľ pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, ktorej držiteľ údajov sprístupňuje údaje, vrátane tretej strany na základe žiadosti používateľa predloženej držiteľovi údajov alebo v súlade s právnym záväzkom vyplývajúcim z práva Únie alebo z vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie;

15.

„údaje z produktu“ sú údaje, ktoré vznikli používaním pripojeného produktu a ktoré výrobca navrhol tak, aby ich používateľ, držiteľ údajov alebo tretia strana, vrátane, v relevantných prípadoch, výrobcu, mohol získať prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, fyzického pripojenia alebo prístupu zo zariadení;

16.	„údaje zo súvisiacej služby“ sú údaje predstavujúce digitalizáciu činností používateľa alebo udalostí súvisiacich s pripojeným produktom, zaznamenávané buď úmyselne používateľom, alebo ako vedľajší produkt jeho činnosti, ktoré sú vytvorené počas poskytovania súvisiacej služby poskytovateľom;

17.	„voľne dostupné údaje“ sú údaje z produktu a údaje zo súvisiacej služby, ktoré držiteľ údajov zákonne získava alebo môže zákonne získať z pripojeného produktu alebo zo súvisiacej služby bez neprimeraného úsilia nad rámec jednoduchej operácie;

18.	„obchodné tajomstvo“ je obchodné tajomstvo v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice (EÚ) 2016/943;

19.	„vlastník obchodného tajomstva“ je vlastník obchodného tajomstva v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice (EÚ) 2016/943;

20.	„profilovanie“ je profilovanie v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 4 nariadenia (EÚ) 2016/679;

21.	„sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka pripojeného produktu na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už za protihodnotu alebo bezodplatne;

22.	„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie pripojeného produktu na trhu Únie;

23.	„spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré sa netýkajú jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej ani profesijnej činnosti;

24.	„podnik“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá v súvislosti so zmluvami a postupmi, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, koná na účely, ktoré sa týkajú jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

25.	„malý podnik“ je malý podnik v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 2 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES;

26.	„mikropodnik“ je mikropodnik v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 3 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES;

27.	„orgány Únie“ sú orgány, úrady a agentúry Únie zriadené podľa aktov prijatých na základe Zmluvy o Európskej únii, ZFEÚ alebo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu;

28.	„subjekt verejného sektora“ sú vnútroštátne, regionálne alebo miestne orgány členských štátov, verejnoprávne subjekty členských štátov alebo združenia tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jedným alebo viacerými takýmito subjektmi;

29.

„krízová situácia“ je časovo obmedzená výnimočná situácia, ako je núdzová situácia v oblasti verejného zdravia, núdzová situácia v dôsledku prírodných katastrof a veľké katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou vrátane veľkého kybernetickobezpečnostného incidentu, ktorá negatívne ovplyvňuje obyvateľstvo Únie alebo celý členský štát alebo jeho časť a pri ktorej existuje riziko závažných a dlhotrvajúcich následkov na životné podmienky, hospodársku stabilitu alebo finančnú stabilitu alebo riziko podstatného a bezprostredného znehodnotenia hospodárskych aktív v Únii alebo v relevantnom členskom štáte a ktorá sa určuje a úradne vyhlasuje v súlade s relevantnými postupmi podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva;

30.	„zákazník“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzavrela zmluvný vzťah s poskytovateľom služieb spracúvania údajov s cieľom využiť jednu alebo viacero služieb spracúvania údajov;

31.

„virtuálni asistenti“ je softvér, ktorý je schopný spracúvať požiadavky, úlohy alebo otázky vrátane požiadaviek, úloh alebo otázok založených na zvukovom alebo písomnom vstupe, gestách alebo pohyboch a ktorý na základe týchto požiadaviek, úloh alebo otázok umožňuje prístup k iným službám alebo ovláda funkcie pripojených produktov;

32.	„digitálne aktíva“ sú prvky v digitálnej podobe vrátane aplikácií, ktoré má zákazník právo používať nezávisle od zmluvného vzťahu so službou spracúvania údajov, od ktorej sa zamýšľa presunúť;

33.	„lokálna infraštruktúra IKT“ je infraštruktúra IKT a výpočtové zdroje, ktoré zákazník vlastní, má ich prenajaté alebo prenajaté v rámci lízingu a ktoré sa nachádzajú v dátovom centre samotného zákazníka a prevádzkuje ich zákazník alebo tretia strana;

34.

„presun“ je proces zahŕňajúci zdrojového poskytovateľa služieb spracúvania údajov, zákazníka služby spracúvania údajov a v relevantných prípadoch cieľového poskytovateľa služieb spracúvania údajov, pri ktorom zákazník služby spracúvania údajov prechádza z využívania jednej služby spracúvania údajov na využívanie inej služby spracúvania údajov rovnakého typu alebo inej služby, ktorú ponúka iný poskytovateľ služieb spracúvania údajov, alebo na lokálnu infraštruktúru IKT, a to aj prostredníctvom extrakcie, transformácie a odosielania údajov;

35.	„poplatky za výstup údajov“ sú poplatky za prenos údajov účtované zákazníkom za extrakciu ich údajov prostredníctvom siete z infraštruktúry IKT poskytovateľa služieb spracúvania údajov do systému iného poskytovateľa alebo do lokálnej infraštruktúry IKT;

36.

„poplatky za presun“ sú poplatky, ktoré poskytovateľ spracúvania údajov účtuje zákazníkovi za úkony vyžadované týmto nariadením pri presune do systému iného poskytovateľa alebo do lokálnej infraštruktúry IKT, ktoré sú iné ako štandardné poplatky za služby alebo poplatky za predčasné ukončenie, pričom zahŕňajú poplatky za výstup údajov;

37.

„funkčná rovnocennosť“ je obnovenie minimálnej úrovne funkčnosti služby rovnakého typu v prostredí novej služby spracúvania údajov po presune, a to na základe exportovateľných údajov a digitálnych aktív zákazníka, keď cieľová služba spracúvania údajov poskytuje v podstate porovnateľný výsledok v reakcii na rovnaký vstup v prípade zdieľaných funkcií poskytovaných zákazníkovi na základe zmluvy;

38.

„exportovateľné údaje“ sú na účely článkov 23 až 31 a článku 35 vstupné a výstupné údaje, vrátane metaúdajov, priamo alebo nepriamo vytvorené alebo spoločne vytvorené používaním služby spracúvania údajov zákazníkom s výnimkou akýchkoľvek aktív alebo údajov poskytovateľov služieb spracúvania údajov alebo tretej strany, ktoré sú chránené právami duševného vlastníctva alebo predstavujúce obchodné tajomstvo;

39.	„inteligentná zmluva“ je počítačový program používaný na automatizované plnenie dohody alebo jej časti, ktorý využíva sekvenciu záznamov elektronických údajov a zabezpečuje ich integritu a presnosť ich chronologického usporiadania;

40.	„interoperabilita“ je schopnosť dvoch alebo viacerých dátových priestorov alebo komunikačných sietí, systémov, pripojených produktov, aplikácií, služieb spracúvania údajov alebo komponentov vymieňať si údaje a využívať ich na účely vykonávania svojich funkcií;

41.	„otvorená špecifikácia interoperability“ je technická špecifikácia v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktorá je zameraná na výkonnosť s cieľom dosiahnuť interoperabilitu medzi službami spracúvania údajov;

42.	„spoločné špecifikácie“ sú dokument, ktorý nie je normou a ktorý obsahuje technické riešenia poskytujúce prostriedky na dosiahnutie súladu s určitými požiadavkami a povinnosťami stanovenými podľa tohto nariadenia;

43.	„harmonizovaná norma“ je harmonizovaná norma v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

KAPITOLA II

ZDIEĽANIE ÚDAJOV MEDZI PODNIKOM A SPOTREBITEĽOM A ZDIEĽANIE ÚDAJOV MEDZI PODNIKMI

Článok 7

Rozsah povinností týkajúcich sa zdieľania údajov medzi podnikom a spotrebiteľom a medzi podnikmi

1. Povinnosti uvedené v tejto kapitole sa nevzťahujú na údaje, ktoré boli vytvorené používaním pripojených produktov vyrobených alebo navrhnutých mikropodnikom alebo malým podnikom, alebo používania súvisiacich služieb poskytovaných týmito podnikmi, za predpokladu, že tento podnik nemá partnerský podnik ani prepojený podnik v zmysle článku 3 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES, ktorý sa nepovažuje za mikropodnik alebo malý podnik, a ak mikropodnik a malý podnik nie je využívaný ako subdodávateľ na výrobu alebo návrh pripojeného produktu a poskytnutie súvisiacej služby.

To isté platí pre údaje, ktoré boli vytvorené používaním pripojených produktov vyrobených podnikom, alebo súvisiacich služieb poskytovaných podnikom, ktorý sa považuje za stredný podnik podľa článku 2 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES počas obdobia kratšieho ako jeden rok a na pripojené produkty počas obdobia jedného roka po dni ich uvedenia na trh stredným podnikom.

2. Žiadna zmluvná podmienka, ktorá na úkor používateľa vylučuje uplatňovanie práv používateľa podľa tejto kapitoly, odchyľuje sa od nich alebo mení ich účinok, nie je pre používateľa záväzná.

KAPITOLA III

POVINNOSTI DRŽITEĽOV ÚDAJOV, KTORÍ SÚ POVINNÍ SPRÍSTUPŇOVAŤ ÚDAJE PODĽA PRÁVA ÚNIE

Článok 8

Podmienky, za ktorých držitelia údajov sprístupňujú údaje príjemcom údajov

1. Ak má držiteľ údajov v rámci vzťahov medzi podnikmi povinnosť sprístupniť údaje príjemcovi údajov podľa článku 5 alebo podľa iného uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie, dohodne sa s príjemcom údajov na spôsoboch dojednania sprístupnenia údajov a spraví tak za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok a transparentne v súlade s touto kapitolou a kapitolou IV.

2. Zmluvné podmienky týkajúce sa prístupu k údajom a ich používania alebo zodpovednosti a prostriedkov nápravy za porušenie povinností súvisiacich s údajmi alebo za ukončenie ich plnenia nie sú záväzné, ak to predstavuje nespravodlivú podmienku v zmysle článku 13 alebo ak na úkor používateľa vylučujú uplatňovanie práv používateľa podľa kapitoly II, odchyľujú sa nich alebo menia ich účinok.

3. Držiteľ údajov pri sprístupňovaní údajov nerozlišuje medzi porovnateľnými kategóriami príjemcov údajov vrátane partnerských podnikov alebo prepojených podnikov držiteľa údajov, pokiaľ ide o spôsoby dojednania sprístupňovania údajov. Ak príjemca údajov považuje podmienky, pod ktorými sa údaje sprístupnili, za diskriminačné, držiteľ údajov bez zbytočného odkladu poskytne príjemcovi údajov na základe jeho odôvodnenej žiadosti informácie, ktoré dokazujú, že k diskriminácii nedochádza.

4. Držiteľ údajov nesmie údaje sprístupniť príjemcovi údajov, a to ani na základe exkluzivity, pokiaľ ho o to nepožiada používateľ podľa kapitoly II.

5. Držitelia údajov a príjemcovia údajov nie sú povinní poskytovať žiadne informácie nad rámec toho, čo je potrebné na overenie súladu so zmluvnými podmienkami dohodnutými na účely sprístupňovania údajov alebo s ich povinnosťami podľa tohto nariadenia, iného uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie.

6. Pokiaľ sa nestanovuje inak v práve Únie vrátane článku 4 ods. 6 a článku 5 ods. 9 tohto nariadenia alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch prijatých v súlade s právom Únie, povinnosť sprístupniť údaje príjemcovi údajov neznamená povinnosť zverejniť obchodné tajomstvá.

Článok 11

Technické ochranné opatrenia týkajúce sa neoprávneného používania alebo zverejnenia údajov

1. Držiteľ údajov môže uplatniť primerané technické ochranné opatrenia vrátane inteligentných zmlúv a šifrovania s cieľom zabrániť neoprávnenému prístupu k údajom vrátane metaúdajov a zabezpečiť súlad s článkami 4, 5, 6, 8 a 9, ako aj s dohodnutými zmluvnými podmienkami sprístupňovania údajov. Takéto technické ochranné opatrenia nerozlišujú medzi príjemcami údajov ani nebránia výkonu práva používateľa získať kópiu údajov, získať ich, použiť ich alebo získať k nim prístup, poskytnúť ich tretím stranám podľa článku 5, ani nebránia výkonu akéhokoľvek práva tretej strany podľa práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie. Používatelia, tretie strany a príjemcovia údajov takéto technické ochranné opatrenia nezmenia ani neodstránia, pokiaľ s tým nesúhlasí držiteľ údajov.

2. Tretia strana alebo príjemca údajov za okolností uvedených v odseku 3 vyhovie bez zbytočného odkladu žiadostiam držiteľa údajov a v príslušných prípadoch a ak nejde o rovnakú osobu, vlastníka obchodného tajomstva alebo používateľa, aby:

a)	zmazal údaje, ktoré sprístupnil držiteľ údajov, ako aj všetky ich kópie;

ukončil výrobu, ponúkanie alebo uvedenie na trh alebo využívanie tovaru, odvodených údajov alebo služieb vytvorených na základe vedomostí získaných prostredníctvom takýchto údajov alebo dovoz, vývoz alebo skladovanie tovaru porušujúceho právo na uvedené účely a zničil všetok tovar porušujúci právo, ak existuje vážne riziko, že nezákonné použitie týchto údajov spôsobí držiteľovi údajov, vlastníkovi obchodného tajomstva alebo používateľovi značnú ujmu, alebo ak by takéto opatrenie nebolo neprimerané vzhľadom na záujmy držiteľa údajov, vlastníka obchodného tajomstva alebo používateľa;

c)	informoval používateľa o neoprávnenom použití alebo zverejnení údajov a o opatreniach prijatých na ukončenie neoprávneného použitia alebo zverejnenia údajov;

d)	odškodnil stranu, ktorej vznikla škoda zneužitím alebo zverejnením takýchto nezákonne sprístupnených alebo použitých údajov.

3. Odsek 2 sa uplatňuje, ak tretia strana alebo príjemca údajov:

a)	poskytol držiteľovi údajov na účely získania údajov nepravdivé informácie, použil zavádzajúce alebo donucovacie prostriedky alebo zneužil nedostatky technickej infraštruktúry držiteľa údajov určenej na ochranu údajov;

b)	použil sprístupnené údaje na neoprávnené účely vrátane vývoja konkurenčného pripojeného produktu v zmysle článku 6 ods. 2 písm. e);

c)	nezákonne sprístupnil údaje ďalšej strane;

d)	nezachoval technické a organizačné opatrenia dohodnuté podľa článku 5 ods. 9 alebo

e)	bez súhlasu držiteľa údajov zmenil alebo odstránil technické ochranné opatrenia uplatňované držiteľom údajov podľa odseku 1 tohto článku.

4. Odsek 2 sa uplatňuje aj v prípade, keď používateľ zmení alebo odstráni technické ochranné opatrenia uplatňované držiteľom údajov alebo nezachová technické a organizačné opatrenia, ktoré používateľ po dohode s držiteľom údajov, alebo ak nie je tou istou osobou, vlastníkom obchodného tajomstva, prijal na zachovanie obchodného tajomstva, ako aj vo vzťahu k akejkoľvek inej strane, ktorá prijme údaje od používateľa porušením tohto nariadenia.

5. Ak príjemca údajov porušuje článok 6 ods. 2 písm. a) alebo b), používatelia majú rovnaké práva ako držitelia údajov v zmysle odseku 2 tohto článku.

Článok 13

Neprijateľné zmluvné podmienky jednostranne uložené druhému podniku

1. Zmluvná podmienka týkajúca sa prístupu k údajom a ich používania alebo zodpovednosti a prostriedkov nápravy za porušenie povinností súvisiacich s údajmi alebo za ich ukončenie ich plnenia, ktoré podnik jednostranne uložil druhému podniku, nie je pre druhý podnik záväzná, ak je neprijateľná.

2. Zmluvná podmienka, ktorá odráža kogentné právne normy práva Únie alebo ustanovenia práva Únie, ktoré by sa uplatňovali, ak by zmluvné podmienky túto záležitosť neupravovali, sa nepovažuje za neprijateľnú.

3. Zmluvná podmienka je neprijateľná, ak je takej povahy, že sa jej používanie výrazne odchyľuje od dobrých obchodných praktík, pokiaľ ide o prístup k údajom a ich používanie, v rozpore s dobromyseľnosťou a čestnosťou.

4. Predovšetkým na účely odseku 3 je zmluvná podmienka neprijateľná, ak je jej cieľom alebo účinkom:

a)	vylúčiť alebo obmedziť zodpovednosť strany, ktorá jednostranne uložila podmienku, za úmyselné činy alebo hrubú nedbanlivosť;

b)	vylúčiť prostriedky nápravy, ktoré má k dispozícii strana, ktorej bola jednostranne uložená podmienka, v prípade neplnenia zmluvných záväzkov alebo vylúčiť zodpovednosť strany, ktorá jednostranne uložila podmienku, v prípade porušenia týchto záväzkov;

c)	udeliť strane, ktorá jednostranne uložila podmienku, výlučné právo rozhodovať, či poskytnuté údaje sú v súlade so zmluvou, alebo vykladať ktorúkoľvek zmluvnú podmienku.

5. Na účely odseku 3 sa zmluvná podmienka považuje za neprijateľnú, ak je jej cieľom alebo účinkom:

a)	neprimerane obmedziť prostriedky nápravy v prípade neplnenia zmluvných záväzkov alebo zodpovednosti v prípade porušenia týchto záväzkov alebo rozšíriť zodpovednosť podniku, ktorému bola podmienka jednostranne uložená;

umožniť strane, ktorá jednostranne uložila podmienku, prístup k údajom a používanie údajov druhej zmluvnej strany spôsobom, ktorý výrazne poškodzuje oprávnené záujmy druhej zmluvnej strany, najmä vtedy, ak takéto údaje obsahujú citlivé obchodné údaje alebo sú chránené obchodným tajomstvom alebo právami duševného vlastníctva;

zabrániť strane, ktorej bola jednostranne uložená podmienka, v používaní údajov, ktoré táto strana poskytla alebo vytvorila počas platnosti zmluvy, alebo obmedziť používanie takýchto údajov v takom rozsahu, že uvedená strana nemá oprávnenie používať alebo zachytávať údaje, pristupovať k nim ani vykonávať nad nimi kontrolu, ani primeraným spôsobom využívať hodnotu týchto údajov;

d)	zabrániť strane, ktorej bola jednostranne uložená podmienka, vypovedať dohodu v primeranej lehote;

e)	zabrániť strane, ktorej bola jednostranne uložená podmienka, získať kópiu údajov, ktoré táto strana poskytla alebo vytvorila počas platnosti zmluvy alebo v primeranej lehote po jej vypovedaní;

umožniť strane, ktorá jednostranne uložila podmienku, vypovedať zmluvu v lehote, ktorá je neprimerane krátka vzhľadom na akúkoľvek primeranú možnosť druhej zmluvnej strany presunúť sa na inú a porovnateľnú službu a vzhľadom na finančnú ujmu, ktorá by vznikla vypovedaním zmluvy, okrem prípadov, keď na takéto vypovedanie existujú vážne dôvody;

umožniť strane, ktorá jednostranne uložila podmienku, podstatne zmeniť cenu uvedenú v zmluve alebo akúkoľvek inú hmotnoprávnu podmienku týkajúcu sa povahy, formátu, kvality alebo množstva údajov, ktoré sa majú zdieľať, ak sa v zmluve neuvádza žiaden oprávnený dôvod a žiadne právo druhej strany vypovedať zmluvu v prípade takejto zmeny.

Písmenom g) prvého pododseku nie sú dotknuté podmienky, na základe ktorých si strana, ktorá jednostranne uložila podmienku, vyhradzuje právo jednostranne zmeniť podmienky zmluvy na dobu neurčitú za predpokladu, že je v tejto zmluve uvedený oprávnený dôvod takýchto jednostranných zmien, že strana, ktorá jednostranne uložila podmienku, je povinná informovať v primeranej lehote druhú zmluvnú stranu o akejkoľvek takejto zamýšľanej zmene a že druhá zmluvná strana môže zmluvu v prípade zmeny vypovedať.

6. Zmluvná podmienka sa považuje za jednostranne uloženú v zmysle tohto článku, ak ju predložila jedna zmluvná strana a druhá zmluvná strana nie je schopná ovplyvniť jej obsah napriek snahe o rokovania. Zmluvná strana, ktorá predložila zmluvnú podmienku, má dôkazné bremeno preukázať, že táto podmienka nebola jednostranne uložená. Zmluvná strana, ktorá uložila spornú zmluvnú podmienku, nemôže tvrdiť, že zmluvná podmienka je neprijateľná.

7. Ak je možné neprijateľnú zmluvnú podmienku oddeliť od ostatných podmienok zmluvy, ostatné podmienky sú naďalej záväzné.

8. Tento článok sa nevzťahuje na zmluvné podmienky vymedzujúce hlavný predmet zmluvy ani na primeranosť ceny za poskytnutie údajov.

9. Zmluvné strany, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, nevylúčia uplatňovanie tohto článku, neodchýlia sa od neho ani nezmenia jeho účinky.

KAPITOLA V

SPRÍSTUPŇOVANIE ÚDAJOV SUBJEKTOM VEREJNÉHO SEKTORA, KOMISII, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE A ORGÁNOM ÚNIE NA ZÁKLADE VÝNIMOČNEJ POTREBY

Článok 15

Výnimočná potreba použiť údaje

1. Výnimočná potreba použiť určité údaje v zmysle tejto kapitoly je obmedzená z hľadiska času a rozsahu a považuje sa za existujúcu v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)	ak sú požadované údaje potrebné na reakciu na krízovú situáciu a subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie nie sú schopní získať tieto údaje alternatívnymi prostriedkami včas a účinne za rovnocenných podmienok;

za okolností, na ktoré sa nevzťahuje písmeno a), a to len pokiaľ ide o iné ako osobné údaje, ak:

subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie koná na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva a identifikoval konkrétne údaje, bez ktorých nemôže splniť osobitnú úlohu vykonávanú vo verejnom záujme, ktorá bola výslovne stanovená v právnych predpisoch, ako je tvorba oficiálnej štatistiky alebo zmiernenie krízovej situácie alebo obnova po nej, a

ii)

subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie vyčerpal všetky ostatné prostriedky, ktoré má k dispozícii na získanie takýchto údajov, vrátane nákupu iných ako osobných údajov na trhu ponúknutím trhových sadzieb, uplatnením existujúcich povinností sprístupniť údaje alebo prijatím nových legislatívnych opatrení, ktoré by mohli zaručiť včasnú dostupnosť údajov.

2. Odsek 1 písm. b) sa neuplatňuje na mikropodniky a malé podniky.

3. Povinnosť preukázať, že subjekt verejného sektora nebol schopný získať iné ako osobné údaje ich nákupom na trhu, sa neuplatňuje, ak je osobitnou úlohou vykonávanou vo verejnom záujme tvorba oficiálnych štatistík a ak nákup takýchto údajov nie je povolený podľa vnútroštátneho práva.

Článok 17

Žiadosti o sprístupnenie údajov

1. Pri podaní žiadosti o údaje podľa článku 14 subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie:

a)	uvedie vyžadované údaje vrátane relevantných metaúdajov potrebných na interpretáciu a využitie týchto údajov;

b)	preukáže, že sú splnené podmienky, za ktorých nastáva výnimočná potreba podľa článku 15, na účely ktorej sa údaje žiadajú;

c)	vysvetlí účel žiadosti, zamýšľané použitie požadovaných údajov, a to, v náležitých prípadoch, aj treťou stranou v súlade s odsekom 4 tohto článku, trvanie tohto použitia a v relevantných prípadoch aj spôsob, akým má spracúvanie osobných údajov riešiť výnimočnú potrebu;

d)	ak je to možné, uvedie, kedy sa očakáva, že všetky strany s prístupom k údajom tieto údaje vymažú;

e)	odôvodní výber držiteľa údajov, ktorému je žiadosť adresovaná;

f)	uvedie ostatné subjekty verejného sektora, alebo Komisiu, Európsku centrálnu banku alebo orgány Únie a tretie strany, s ktorými sa očakáva zdieľanie požadovaných údajov;

g)	ak žiada osobné údaje, uvedie všetky technické a organizačné opatrenia potrebné na vykonávanie zásad ochrany údajov a potrebných záruk ochrany údajov a primerané takémuto vykonávaniu, ako je pseudonymizácia, a či držiteľ údajov môže pred sprístupnením údaje anonymizovať;

h)	uvedie právne ustanovenie, ktorým sa žiadajúcemu subjektu verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke alebo orgánu Únie prideľuje osobitná úloha vykonávaná vo verejnom záujme relevantná pre vyžiadanie údajov;

i)	stanoví lehotu, v ktorej sa údaje majú sprístupniť a lehotu uvedenú v článku 18 ods. 2, v ktorej môže držiteľ údajov zamietnuť alebo požadovať úpravu žiadosti;

j)	vynaloží maximálne úsilie, aby sa vyhol tomu, že by splnenie žiadosti o údaje viedlo k zodpovednosti držiteľov údajov za porušenie práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

2. Žiadosť o údaje podľa odseku 1 tohto článku:

a)	sa podáva písomne jasným, stručným a jednoduchým jazykom, ktorý je pre držiteľa údajov zrozumiteľný;

b)	je konkrétna, pokiaľ ide o druh požadovaných údajov, a zodpovedá údajom, ktoré má držiteľ údajov pod kontrolou v čase podania žiadosti;

c)	je primeraná výnimočnej potrebe a riadne odôvodnená, pokiaľ ide o úroveň podrobnosti a objem požadovaných údajov, ako aj frekvenciu prístupu k nim;

d)	rešpektuje oprávnené ciele držiteľa údajov, ako aj náklady a úsilie potrebné na sprístupnenie údajov, pričom zaväzuje k zabezpečeniu ochrany obchodných tajomstiev v súlade s článkom 19 ods. 3;

sa vzťahuje na iné ako osobné údaje, a len ak sa preukáže, že to nepostačuje na reakciu na výnimočnú potrebu použiť údaje v súlade s článkom 15 ods. 1 písm. a), zahŕňa aj osobné údaje v pseudonymizovanej forme, pričom sa v nej stanovia technické a organizačné opatrenia, ktoré sa prijmú na ochranu údajov;

f)	oboznamuje držiteľa údajov so sankciami, ktoré má podľa článku 40 uložiť príslušný orgán určený podľa článku 37 v prípade nesplnenia žiadosti;

ak žiadosť predkladá subjekt verejného sektora, zasiela sa koordinátorovi údajov členského štátu uvedenému v článku 37, kde je žiadajúci subjekt verejného sektora usadený, ktorý bez zbytočného odkladu žiadosť zverejní online, pokiaľ sa koordinátor údajov nedomnieva, že by to predstavovalo riziko pre verejnú bezpečnosť;

h)	ak žiadosť predkladá Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie, bez zbytočného odkladu sa sprístupní online;

i)	ak sa žiada o osobné údaje, bez zbytočného odkladu sa oznamuje dozornému orgánu zodpovednému za monitorovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 v členskom štáte, v ktorom je usadený subjekt verejného sektora.

Európska centrálna banka a orgány Únie o svojich žiadostiach informujú Komisiu.

3. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie nesprístupňujú údaje získané podľa tejto kapitoly na účely opakovaného použitia v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2022/868 alebo článku 2 bode 11 smernice (EÚ) 2019/1024. Nariadenie (EÚ) 2022/868 ani smernica (EÚ) 2019/1024 sa nevzťahujú na údaje v držbe subjektov verejného sektora získané podľa tejto kapitoly.

4. Odsek 3 tohto článku nebráni subjektu verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke alebo orgánu Únie vymieňať si údaje získane podľa tejto kapitoly s iným subjektom verejného sektora alebo Komisiou, Európskou centrálnou bankou alebo orgánom Únie s cieľom splniť úlohy uvedené v článku 15 stanovené v žiadosti v súlade s odsekom 1 písm. f) tohto článku alebo sprístupňovať údaje tretej strane v prípadoch, ak prostredníctvom verejne dostupnej dohody delegovali technické inšpekcie alebo iné funkcie na túto tretiu stranu. Povinnosti subjektov verejného sektora podľa článku 19, najmä záruky zachovania dôvernosti obchodného tajomstva, sa vzťahujú aj na takéto tretie strany. Ak subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie zasiela alebo sprístupňuje údaje podľa tohto odseku, bez zbytočného odkladu to oznámi držiteľovi údajov, od ktorého boli údaje prijaté.

5. Ak sa držiteľ údajov domnieva, že prenosom alebo sprístupnením údajov došlo k porušeniu jeho práv podľa tejto kapitoly, môže podať sťažnosť príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je držiteľ údajov usadený, určenému podľa článku 37.

6. Komisia vypracuje vzorový formát žiadostí podľa tohto článku.

Článok 46

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor zriadený nariadením (EÚ) 2022/868. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

whereas

keyboard_tab Data Act 2023/2854 SK

Data Act 2023/2854 SK